Režim príbehu
Dvorné dámy
Velázquez stavia kráľovský portrét okolo otázky, kto sa pozerá na koho.
- Okolo infantky Margaréty sa otvára rozľahlý ateliér.
- Infantka v bielom stojí medzi dvoma sprievodkyňami.
- Velázquez sa zastavuje pri vysokom plátne vľavo.
- Kráľ a kráľovná sa objavujú iba v zrkadle na zadnej stene.
- José Nieto sa zastavuje vo svetlých dverách za skupinou.
- Viaceré postavy hľadia von a vťahujú nás do miestnosti.
Dvorné dámy (Las Meninas) sú obraz Diega Velázqueza z roku 1656, ktorý zobrazuje malú infantku Margarétu medzi jej dvornými dámami a dvorským služobníctvom, so samotným maliarom pri obrovskom plátne a s kráľom a kráľovnou odrazenými v zrkadle; visí v Museo del Prado v Madride.
Čo zobrazujú Dvorné dámy?
Miestnosť sa otvára okolo infantky Margaréty, jej sprievodkýň a maliara pri práci. Svetlo prichádza sprava a vyzdvihuje postavy oproti hlbokému interiéru. Akoby sme prišli doprostred stretnutia.
Velázquez namaľoval Dvorné dámy v roku 1656. Obraz spája skupinový portrét, scénu z ateliéru a otázku samotného pozerania. Osoby sa dajú určiť, presná situácia však naďalej pripúšťa rôzne výklady.
Museo del Prado, ktorému obraz patrí, vysvetľuje, že vznikol v roku 1656 v Cuarto del Príncipe madridského Alcázaru, teda práve v miestnosti, ktorú zobrazuje. Väčšinu osôb okolo infantky identifikoval spisovateľ o umení Antonio Palomino, ktorého dejiny španielskych maliarov, vydané v roku 1724, venovali Dvorným dámam samostatnú časť – ako jedinému dielu, ktoré takto spracoval. (Museo Nacional del Prado)
Kto sú ľudia na obraze Dvorné dámy?
Infantka stojí blízko stredu medzi sprievodkyňami. Jedna kľačí, aby jej ponúkla malú nádobku, druhá sa k nej skláňa. Ich pohyby sústreďujú pozornosť na dieťa bez toho, aby zvyšok miestnosti zmizol.
Podľa Prada infantku obsluhujú dve kráľovnine meniny, teda dvorné dámy: María Agustina Sarmiento a Isabel de Velasco. Vpravo sú Mari Bárbola a Nicolasito Pertusato, ktorý dráždi mastifa; za nimi stojí komorná Marcela de Ulloa vedľa guardadamasa, teda dvorského sprievodcu, a vo dverách vzadu čaká komorník José Nieto. (Museo Nacional del Prado)
Vľavo stojí Velázquez vedľa veľkého plátna, ktorého namaľovanú stranu nevidíme. Poodstúpil s nástrojmi v ruke. Jeho prítomnosť robí samotné maľovanie súčasťou dvorskej scény a dáva umelcovi miesto medzi členmi kráľovskej domácnosti.
Červený kríž na Velázquezovej hrudi je odznakom Rádu Santiaga, ktorý dostal až v roku 1659, tri roky po dokončení obrazu. Podľa Palomina dal kráľ kríž domaľovať po umelcovej smrti a niektorí tvrdili, že ho Filip namaľoval sám. Na Velázquezovom opasku visia kľúče jeho dvorských úradov: v roku 1651 ho vymenovali za palácového komorníka – úrad mu priniesol prestíž, ale nechával mu málo času na maľovanie. (Wikipedia)
José Nieto sa zastavuje vo svetlom otvore dverí vzadu. Nemôžeme si byť istí, či prichádza, alebo odchádza. Svetlo okolo neho otvára inú cestu miestnosťou a vedie oko do jej hĺbky.
Kto sa odráža v zrkadle na obraze Dvorné dámy?
Kráľ a kráľovná sa objavujú v malom zrkadle na zadnej stene. Ich odrazy naznačujú priestor za viditeľnou scénou. Podnecujú nás uvažovať, kde by kráľovský pár mohol stáť a ako náš uhol pohľadu súvisí s ich pohľadom.
Prado identifikuje tváre v zrkadle ako Filipa IV. a Marianu Rakúsku, infantkiných rodičov, ktorí scénu sledujú; okamih vykladá tak, že infantka a jej služobníctvo zastanú pri príchode kráľa a kráľovnej. Pre múzeum zrkadlo premieňa obraz na úvahu o samotnom akte videnia, ktorá vyzýva divákov, aby sa zamysleli nad hranicami medzi maľbou a skutočnosťou aj nad svojím vlastným miestom v scéne. (Museo Nacional del Prado)
O tom, kde kráľovský pár stojí, sa viedli dlhé spory. Najrozšírenejší názor hovorí, že pózujú pre plátno, na ktorom Velázquez pracuje, takže obraz ukazuje miestnosť z ich pozície; historici umenia H. W. Janson a Joel Snyder naopak navrhli, že zrkadlo odráža portrét na Velázquezovom skrytom plátne. Žiadna teória nezískala všeobecný súhlas. (Wikipedia)
Postavy nehľadia všetky rovnakým smerom. Niektoré sa venujú infantke, iné hľadia von a ďalšie pôsobia ponorené do vlastnej činnosti. Táto zmes dáva scéne okamžitosť, hoci jej usporiadanie je starostlivo kontrolované.
Čo sa s Dvornými dámami dialo po roku 1656?
Najstaršie inventáre nazývali obraz La Familia („Rodina“). Poškodil ho požiar v roku 1734, ktorý zničil Alcázar, a reštauroval ho dvorný maliar Juan García de Miranda, ktorý takmer celé ľavé líce infantky premaľoval. Plátno bolo tiež orezané zľava aj sprava. (Wikipedia)
Obraz zostal v kráľovskej zbierke, presťahoval sa do nového Kráľovského paláca v Madride a do Museo del Prado sa dostal pri založení múzea v roku 1819. Katalóg Prada ho prvýkrát nazval Las Meninas v roku 1843. Pre svoju veľkosť, význam a hodnotu sa obraz nepožičiava na výstavy. (Wikipedia)
Prečo sú Dvorné dámy také slávne?
Prado označuje túto miestnosť za jeden z najvierohodnejších priestorov, aké kedy západné umenie namaľovalo, a obraz za rozhodujúci krok k iluzionizmu, v ktorom Velázquez prekračuje podobnosť a naznačuje samotný život. Od Palomina obraz nikdy nestratil postavenie majstrovského diela a len málo malieb vyvolalo toľko a také rozmanité výklady. (Museo Nacional del Prado)
Umelci naň odpovedajú odvtedy neustále. Taliansky maliar Luca Giordano ho nazval „teológiou maliarstva“, Francisco Goya podľa neho v roku 1778 vytvoril lept a medzi augustom a decembrom 1957 namaľoval Pablo Picasso 58 interpretácií obrazu a jeho postáv, ktoré dnes zapĺňajú sálu Museu Picasso v Barcelone. (Wikipedia)
Obraz spája viditeľnú miestnosť s priestorom pred ňou. Skrytá namaľovaná strana plátna, zrkadlo a pohľady von ponechávajú našu polohu otvorenou otázkou. Pozeráme sa na dvor a zároveň cítime, že sme možno vstúpili do jeho zorného poľa.
Detaily v skratke
Zdroje a ďalšie čítanie
- Dvorné dámy — Museo Nacional del Prado
- Životopis umelca: Diego Velázquez (Wikipédia, po anglicky)
- Dvorné dámy (Wikipédia, po anglicky)