Režim príbehu
Pandemonium
John Martin si predstavuje palác démonov z Miltonovho „Strateného raja“, týčiaci sa nad lávou pod tmavým nebom.
- Peklo má hlavné mesto. Toto je ono.
- Tá drobná postava vpravo dole? Satan. Podľa Louvru dvíha palác jediným dychom.
- V Miltonovej básni palác nikto nestavia. Vystupuje zo zeme „ako výdych“.
- Palác zdola osvetľujú rieky červenej lávy.
- A tieto bodky? Démoni. Aby sa zmestili dnu, hovorí báseň, zmenšia sa.
- Dym sa zatvára nad vežami. Obrovské, a predsa akoby bez vzduchu.
- Milton to meno vymyslel: „všetci démoni“. V angličtine dnes pandemonium znamená proste chaos.
Pandemonium je obraz Johna Martina z roku 1841, na ktorom Satan nad krajinou žeravej lávy dvíha Pandemonium, palác démonov z Miltonovho Strateného raja; patrí múzeu Louvre v Paríži.
Čo zobrazuje Pandemonium Johna Martina?
Palác je obrovský, nebo takmer čierne a zem pod ním žiari ohňom. John Martin robí peklo ohromujúcim prostredníctvom mierky. Budova akoby mohla pohltiť všetko naokolo vrátane drobných postáv pri svojom okraji.
Námet pochádza z Miltonovho „Strateného raja“. Pandemonium je palác, kde sa zhromažďujú padlí démoni. Martin dáva vymyslenému miestu stĺpy, múry a veže a mení literárnu víziu na nesmiernu architektonickú prítomnosť.
Čo je Pandemonium v Miltonovom Stratenom raji?
Vpravo dolu stojí pred stavbou Satan. Louvre ho opisuje, ako privádza palác k existencii. Jeho malosť vedľa stavby tvorí výrazný kontrast: jediná postava sa spája s divadlom omnoho väčším, než je sama.
Červená láva pretína dolný svet a vrhá svoju farbu na tmavú architektúru. Dáva budove nebezpečnú nádheru. Svetlo priťahuje k palácu, hoci okolitý oheň robí túto príťažlivosť nepokojnou.
To slovo vymyslel Milton. Oxford University Press uvádza, že pandemonium vzniklo v Stratenom raji z gréckej predpony pan-, „všetko“, a že pre Miltona to bolo hlavné mesto pekla. V I. knihe sa palác nestavia celé roky: obrovská stavba vyrastie zo zeme „ako výpar“. Louvre spája obraz s veršami 710 až 719 básne a opisuje Satana, ktorý stojí v pravom popredí a jediným dychom tvorí palác, kde sa zhromaždia všetci démoni. O niečo ďalej v básni sa démoni zmenšia na tie najmenšie podoby, aby sa zmestili do jeho siene. (Oxford University Press)
Ako John Martin vybudoval scénu?
Pod stavbou malé postavy menia rozľahlosť na pocit množstva. Vidíme, že miesto je obývané, no mierka nedovoľuje jednotlivcom stať sa stredom pozornosti. Zhromaždenie patrí budove rovnako ako postavám.
Dlhé rady a opakované architektonické formy pôsobia usporiadane. Martin sa nespolieha iba na zmätok, aby peklo desilo. Disciplína paláca dáva jeho sile monumentálny, takmer obradný charakter.
Ako sa Pandemonium dostalo do Louvru?
Dym a tma tlačia na vzdialené veže. Obraz sa otvára do veľkej hĺbky, ale atmosféra môže pôsobiť uzatvárajúco. Martin udržiava oba pocity: nesmierny priestor a tlak uväznenia v ňom.
Martin túto scénu už dvakrát vyryl, v rokoch 1824 a 1831, kým ju prepracoval do tohto obrazu, ktorý vystavil v Kráľovskej akadémii v roku 1841, v tom istom roku ako jeho náprotivok Nebeské mesto. Rám s hadmi a drakmi si navrhol sám. Prvý majiteľ, inžinier a staviteľ lokomotív Benjamin Hick z Boltonu, nasledujúci rok zomrel a obraz sa v roku 1843 predal v Manchestri. Po ceste britskými a americkými zbierkami ho v roku 2006 kúpil Louvre z odkazu architekta Pierra Belliota a jeho manželky Paule Marchaudovej. (Louvre)
Maľba znepokojuje, pretože jej veľkoleposť vyzýva k obdivu. Martin dáva ríši zla nádhernú podobu a necháva nás uvažovať o príťažlivosti. Krása a moc dokážu upútať pozornosť bez toho, aby si zaslúžili dôveru.
Detaily v skratke
Zdroje a ďalšie čítanie
- Pandemonium — Louvre
- Životopis umelca: John Martin (Wikipédia, po anglicky)
- Pandemonium (Wikipédia, po anglicky)