Režim príbehu
Autoportrét so Smrťou hrajúcou na husliach
Smrť sa skláňa ponad Böcklinovo rameno a hrá na husliach, zatiaľ čo umelec počúva s paletou a štetcom v rukách.
- Böcklin sa zastavuje s paletou a štetcom, zatiaľ čo Smrť za ním hrá.
- Maliar bdelo hľadí nabok a počúva.
- Lebka Smrti sa objavuje tesne za maliarovou hlavou.
- Husle majú jednu strunu: najhlbšiu, naladenú na G.
- Vedľa maliarovho tmavého ramena vystupujú kostnaté prsty.
- Paleta a štetec zostávajú počas prestávky v jeho rukách.
Čo zobrazuje Autoportrét so Smrťou hrajúcou na husliach?
Böcklin sa zastavuje so štetcom v jednej ruke a paletou v druhej. Oči obracia nabok, kým sa tesne za ním skláňa kostlivec hrajúci na husliach. Nástroje ho označujú za maliara; druhá postava vnáša do autoportrétu smrteľnosť.
Dielo namaľované v roku 1872 umiestňuje obe postavy pred tmavé, takmer prázdne pozadie. Medzi živou tvárou a lebkou je málo priestoru. Teplá pokožka, bledá kosť a tmavý odev robia rozdiely povrchov nezvyčajne zreteľnými.
Prečo Smrť hrá na husliach?
Umelcov výraz je skôr bdelý než otvorene vydesený. Zastavený štetec a pohľad nabok naznačujú prerušenie, okamih počúvania. Obraz nehovorí presne, čo si myslí, ale robí jeho pozornosť súčasťou námetu.
Smrť je tak blízko, že sa lebka takmer dotýka maliarovej hlavy. Husle prinášajú do tohto úzkeho priestoru predstavovaný zvuk. Známa hudobná činnosť dáva zosobnenej smrti pocit prítomnosti namiesto vzdialenosti.
Múzeum určuje jedinú strunu huslí ako najhlbšiu, naladenú na G. Tento detail dáva predstavovanej hudbe konkrétny register. Z portrétu zároveň robí obraz počúvania: maliarova tvár reaguje na niečo, čo nemé plátno nemôže urobiť počuteľným.
Čo znamená kostra?
Scéna čerpá z tradície memento mori, v ktorej lebka či kostlivec pripomína živým smrť. Böcklin spája tento známy znak s nástrojmi svojej profesie. Umelecká práca a vedomie smrteľnosti zaberajú ten istý malý priestor.
Berlínska Alte Nationalgalerie, ktorá obraz kúpila v roku 1898, uvádza, že ho Böcklin namaľoval v Mníchove. Poznal zobrazenia tanca smrti od Hansa Holbeina mladšieho aj zvyšky slávneho tanca smrti vo svojom rodnom Bazileji, takže tradícia memento mori mu bola známa. (Staatliche Museen zu Berlin, Alte Nationalgalerie)
Múzeum však zdôrazňuje, že maliar sa neľaká: načúva a Smrť mu štetec z ruky neberie. Zastavenie číta ako chvíľu inšpirácie, nový pohľad na staré memento mori, a cituje recenziu z roku 1898 v časopise Pan, ktorá v obraze nepočula memento mori, ale „memento vivere“, výzvu k životu. (Staatliche Museen zu Berlin, Alte Nationalgalerie)
Ako Böcklin autoportrét vystaval?
Temnota zvýrazňuje štetec, paletu, tvár a husle. Vedľa umelcovho ramena, blízko nástroja, vystupujú kostnaté prsty. Bez rozľahlého prostredia, ktoré by viedlo oko inam, sa pozornosť presúva medzi maliarom a postavou za ním.
Autoportrét zostáva zastavený v prestávke. Böcklin drží prostriedky na pokračovanie v práci, ale v tejto chvíli počúva. Obraz ponecháva tvorbu a vedomie smrti vedľa seba bez toho, aby ich vzťah premenil na jednoduchý pokyn.
Pozrite si dielo naživo
Alte Nationalgalerie · Berlin
Overte vystavené diela, mimoriadne termíny a podmienky vstupu.
Oficiálne informácie pre návštevníkov ↗Zdroje a ďalšie čítanie
- Autoportrét so Smrťou hrajúcou na husliach — Staatliche Museen zu Berlin, Alte Nationalgalerie
- Životopis umelca: Arnold Böcklin (Wikipédia, po anglicky)
- Autoportrét so Smrťou hrajúcou na husliach (Wikipédia, po anglicky)