Režim príbehu
Kyklop
Obor pozoruje spiacu nymfu ponad rozkvitnutý hrebeň. Redon mení rozdiel v ich veľkosti a neopätovanú lásku na stretnutie podobné snu.
- Obor vykúka spoza hory. Je zamilovaný.
- Jedno obrovské oko. Pre Redona oko často znamenalo dušu.
- To je Galateia, morská nymfa. Spí. Miluje iného.
- Všade sladké farby. Podľa múzea ho robia ešte hrozivejším.
- On je obrovský. Ona drobná. Medzi nimi celá hora.
- U Ovídia rozdrví jej milého pod skalou. Redon maľuje iba jeho pohľad.
Kyklop je obraz Odilona Redona z obdobia okolo roku 1914, na ktorom jednooký obor Polyfém spoza hory pozoruje spiacu morskú nymfu Galateiu; patrí múzeu Kröller-Müller v Otterlo v Holandsku.
Čo zobrazuje Redonov Kyklop?
Nad hrebeňom sa objavuje obrovské oko, zatiaľ čo dole medzi kvetmi spí malá postava. Redon vkladá kyklopa Polyféma a morskú nymfu Galateiu do krajiny, ktorá akoby patrila snu. Rozdiel v ich veľkosti okamžite znepokojuje.
Oko priťahuje pozornosť skôr než čiastočne skryté telo obra. Jeho tmavý stred vystupuje proti teplým farbám tváre a bledej oblohe. Zaoblená hlava môže pôsobiť nežne, no uprený pohľad aj dotieravo. Obraz pripúšťa obe reakcie.
Prečo má Kyklop také veľké oko?
Galateia spí a o pozorovateľovi nad sebou nevie. Jej bledé telo obklopujú husté farebné plochy. Kontrast medzi jej odpočinkom a jeho bdelosťou vytvára napätie bez viditeľnej konfrontácie.
Veľkú časť príbehu rozpráva farba. Kvety, zelené a žlté odtiene i hmlisté tvary splývajú do vymysleného terénu. Krajina neopisuje rozpoznateľné miesto, ale necháva farbu a textúru niesť náladu stretnutia.
Múzeum Kröller-Müller označuje neprirodzene veľké oko za najnápadnejšiu časť obrazu a vysvetľuje, že v Redonovom diele je oko často symbolom ľudskej duše a tajomného, neznámeho vnútorného sveta. Oko teda možno robí dve veci naraz: špehuje Galateiu a otvára okno do obrovho vlastného vnútorného sveta. Múzeum dodáva, že nezvyčajne jasné farby zosilňujú hrozbu obra, alebo skôr oka. Sladkosť kvetov nebezpečenstvo neruší. Zostruje ho. (Kröller-Müller Museum)
Ako Redon skomponoval Kyklopa?
Rozdiel v mierke drží postavy od seba. Polyfém sa týči za hrebeňom; Galateia leží v malom chránenom priestore dole. Hora obra skrýva a zároveň tvorí prekážku medzi ním a spiacou postavou.
V mýte zostáva Polyfémova láska ku Galatei neopätovaná: ona miluje Akida. Redon tento širší príbeh necháva mimo rámu. Sústredí sa na samotné pozorovanie a mytologickú epizódu mení na stretnutie, ktorého výsledok nevidíme.
Čo sa v mýte deje ďalej?
Ako symbolista Redon skúmal vnútorné prežívanie fantáziou a náznakmi. Nadmerne veľké oko tu môže byť viac než anatomickou črtou: dáva pozorovaniu takmer samostatnú prítomnosť. Žiarivá krajina robí zvláštnu scénu príťažlivou aj znepokojivou.
Redon príbeh zastaví skôr, než sa zvrhne na násilie. V Ovídiových Metamorfózach rozpráva, čo nasledovalo, sama Galateia. Polyfém, ktorý spieva na kopci, ju zbadá s Akisom, vytrhne z hory obrovský kus a hodí ho; skala mladíka zasype. Spod kameňa presakuje krv a Galateia urobí jediné, čo jej Sudičky dovolia: premení Akisa na potok, ktorý nesie jeho meno. Redon nič z toho nenamaľoval, iba to pozorovanie. Obraz vznikol okolo roku 1914, asi dva roky pred maliarovou smrťou v roku 1916, a Múzeum Kröller-Müller ho označuje za jedno z majstrovských diel symbolistického umenia. (Perseus Digital Library (Ovid, Metamorphoses 13))
Polyfém zostáva napoly skrytý za hrebeňom, zatiaľ čo Galateia dole spí. Vzdialenosť medzi nimi necháva priestor premýšľať o jeho bdelosti, jej nevedomosti a kráse krajiny. Nijaké záverečné gesto tieto protichodné dojmy nerozhodne.
Detaily v skratke
Zdroje a ďalšie čítanie
- Kyklop — Kröller-Müller Museum
- Životopis umelca: Odilon Redon (Wikipédia, po anglicky)
- Kyklop (Wikipédia, po anglicky)